4. kríž - SMÚTOK

Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou

Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V živote človeka nadídu rôzne stretnutia. Sú také, na ktoré sa tešíš a pri ktorých plynú rozhovory, ktoré sú príjemné tak, že nevnímaš čas. Potom sú tu tiež stretnutia, ktoré chceš mať čo najskôr za sebou – niekoľko zdvorilostných fráz, prípadne konverzácia o počasí a radšej čím skôr preč do bezpečia. No a potom sú rozhovory, ktoré sa pre množstvo emócií vo vnútri účastníkov, odohrávajú takmer bez slov. Hoci ich intenzita je napriek tomu obrovská. Vidieť trpieť milovaného človeka, ktorému napriek svojej najväčšej snahe nedokážeš pomôcť, je bolestivý zážitok, ktorý láme aj najtvrdšie nátury. Povzbudenie sa v tomto stretnutí javí ako prislabá náplasť, pohladenie či stisk ruky dokážu byť len dočasným balzamom. Niekedy ti v čase smútku neostáva naozaj nič iné ako len tiché sprevádzanie. Vedz však, že utrpenie nie je konečným cieľom žiadnej tvojej cesty a umierajúci blízky človek si najviac zo všetkého praje práve tvoju blízkosť.

Pane Ježišu, prosím ťa, veď ma svojím duchom v stretnutiach s priateľmi či rodinnými príslušníkmi. Pomôž mi sprevádzať mojich blízkych a prenášať na nich radosť zo spásy, ktorú chcem prežívať vo svojom srdci aj v tých najťažších chvíľach môjho bytia.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nado nami. – Aj nad dušami v očistci.